Uľahčite deťom učenie pomocou myšlienkových máp

Čo je vlastne myšlienková mapa?

Pojem myšlienková mapa, ktorý sa často označuje skratkou MM, nie je ničím novým. Už v 60. rokoch minulého storočia s ním vo svojej knihe Myšlienkovej mapy prišiel Tony Buzan. Hoci sa o týchto mapách vie pomerne dlho, nepatrí medzi najrozšírenejšie. A to je možno škoda. Pri správnom použití je totiž užitočnou pomôckou pri učení. Používajú sa sa však napríklad aj vo firmách alebo pri plánovaní voľného času. My sa ale zameriame na učenie detí.

Metóda myšlienkovej mapy spočíva v grafickom usporiadaní slov, pojmov a súvislostí medzi nimi, ktoré sa u myšlienkovej mapy pre deti dopĺňajú obrázky. Podľa Tonyho Buzana má rada žiakov v škole zlé výsledky len preto, že sa nevie učiť. A práve myšlienková mapa im má s učením pomôcť.

Ako funguje mozog pri učení?

Všeobecne sa pri učení používa viac ľavá hemisféra mozgu, v ktorej prebieha premýšľanie o slovách, číslach, pojmoch atď. Pravá hemisféra, v ktorej sídli predstavivosť, leňoší. Pokiaľ ale začnete pri učení zapájať obe hemisféry, budete sa učiť rýchlejšie a informácie si budete dlhšie pamätať.

Pri vytváraní myšlienkových máp pre deti teda nesmú chýbať slová, ale ani farby a obrázky. Vďaka tomu, že pre kreatívne tvorenie využívate pravú hemisféru, mozog si obrázky a farby, fakty aj myšlienky lepšie zapamätá.

 

Myšlienková mapa vyzerá ako strom, pavúk alebo chobotnice

Myšlienkové mapy sú vhodné pre deti, ktoré majú vizuálny typ pamäte. Prečo si ich zamilujú? Pretože im na prvý pohľad pripomínajú veľký rozvetvený strom, chobotnicu s mnohými chápadlami alebo nohatého pavúka. Už tu začína kreativita a predstavivosť pracovať na plne obrátky.

 

Kmeň stromu alebo telo pavúka či chobotnice je určené pre hlavnú tému alebo myšlienku. „Nohy“ alebo „chápadlá“ potom predstavujú súvisiace témy alebo myšlienky, ktoré sa radia podľa dôležitosti. Tie podstatné sú stredové časti najbližšie, menej podstatné sú ďalej.

Jednotlivé témy a pod témy sa graficky prepájajú čiarami alebo šípkami, ktoré majú zodpovedajúcu farbu. Takto vznikne rozvetvená mapa, ktorá spojí všetky pojmy do logických súvislostí. Vďaka tejto štruktúre si deti lepšie utvrdia, čo je dôležité viac a čo menej, alebo čo s čím súvisí, z čoho vychádza atď. Celý tento proces im pomôže s pochopením aj učením.

Ako si vytvoriť myšlienkovú mapu?

Jupí! Dobrá správa, tvorba myšlienkových máp je kreatívna činnosť. Na internete sú dostupné rôzne vzory myšlienkových máp, ale vy si môžete so svojimi deťmi zostaviť mapu jedinečnú a originálnu. Navyše sa odporúča, aby sa autor (dieťa) do tvorby aktívne zapojilo, inak myšlienková mapa postráda zmysel.

 

Čo budete potrebovať na výrobu mapy?

• Podložku na stôl,
• akvarelové pastelky alebo fixky,
• temperové alebo vodové farby,
• gumu,
• papier,
• nožnice,

Zoznam kancelárskych a výtvarných potrieb môže byť dlhší aj menší. Záleží na tom, ako veľmi kreatívne k tvorbe mapy pristúpite. Možno si vystačíte len s farebnými pastelkami a fixkami s ich farbami budete triediť informácie. Grafické doplnenie obrázkov môže byť dokončené pomocou samolepiek alebo vystrihovačiek, ale tiež môžete nechať deti obrázky nakresliť.

Pokiaľ budete pri kreslení používať vodové či temperové farby, položte na stôl podložku. Vezmite si biely list papiera a ústrednú tému nakreslite doprostred. Tak budete mať možnosť pridávať myšlienkové vlákna všetkými smermi. Pamätajte, že obrázok je oveľa názornejší ako slovo, takže si ho deti lepšie zapamätajú. Nezabudnite hlavne systematicky používať farby. Obrázky by potom mali byť čo najfarebnejšie a najžiarivejšie. Čím zaujímavejšiu mapu vytvoríte, tým lepšie si dieťa informácie zapamätá.

Myšlienková mapa sa dá použiť na zapamätanie najrôznejších informácií. Malé deti sa podľa nej môžu učiť rozoznávať zvieratká, časti tela alebo rastliny. Väčšie zase mapy využijú na učenie histórie, zemepisu a podobne. Ostatne, mapy sa používajú aj na plánovanie. Deti si vďaka nim môžu napríklad rozvrhnúť plán prázdnin alebo oslavy s priateľmi. Naučia sa tak pracovať s načasovaním.

• Najprv namaľujte alebo napíšte ústrednú tému, ktorá bude uprostred papiera,
• vytvorte hlavné vetvy, ktoré budú obsahovať kľúčové body a najdôležitejšie informácie,
• z hlavných vetiev vyveďte členiace vetvy, ktoré bližšie definujú hlavné oblasti,
• pridajte obrázky, použite systematicky farby a dolaďte myšlienkovú mapu.

Najlepšie je mapu najskôr kresliť ceruzkou. Pokiaľ budete potrebovať niečo opraviť, jednoducho ťahy ceruzkou vygumujete a upravíte.

 

Vytvorením mapy to nekončí. Viete, ako ju správne používať?

Najväčšou výhodou myšlienkovej mapy je prehľadnosť. Dieťa je jej autorom, takže najlepšie vie, ako ju nakresliť, aby mu čo najviac vyhovovala. Mapa dokáže zachytiť podrobnosti v celku. Jej nevýhodou je obmedzené množstvo informácií.

Nakreslením mapy ale vaša úloha nekončí. Teraz musíte začať mapu používať. Porozprávajte sa o tom, čo na mape vidíte. Prečo práve toto patrí sem a nie inam. Čo z mapy vyplýva a podobne. Takto zavŕšite proces učenia a pamätania.

Pamätajte na to, že pokiaľ je dieťa v tvorbe mapy pasívne, napríklad ju len obkresľuje podľa vzoru, prestáva byť táto pomôcka efektívna. Užitočná je iba v prípade, keď si dieťa mapu skutočne vytvorí samo. Zapamätá si oveľa viac informácií a na dlhšiu dobu.

 

Užitočné tipy pre tvorbu myšlienkových máp

Čo sa oplatí vedieť predtým, než sa do kreslenia myšlienkovej mapy pustíte?

• Začínajte od stredu papiera, aby ste mali z oboch strán miesto na pridávanie vlákien.
• Nechajte deti kresliť. Obrázky sú užitočnejšie ako slová.
• Jednotlivé témy oddeľte farebne.
• Vyjadrujte sa stručne. Dlhé vety sa ťažko pamätajú.
• Čím viac času deti strávia kreatívnou činnosťou, tým lepšie si informácie zapamätajú.

Mapa je najzrozumiteľnejšia autorovi, preto nefunguje jej vymieňanie medzi spolužiakmi.

Ukážte deťom, že učiť sa dá rôznymi spôsobmi. S kreatívnou mapou si užijú množstvo zábavy a zároveň sa učia. Ide o dokonalé predvedenie myšlienky Komenského: škola hrou.